Ako Slovákov slovenčine naučiť?

Autor: Ján Lazorík | 7.11.2007 o 23:18 | Karma článku: 11,89 | Prečítané:  3169x

I rozhodli sa úradníci na to podujať. Ale prečo všade tam, kde sa má rozhodovať o múdrejšom živote, sa takmer pravidelne nachádzajú ľudia pomýlení, či až úbohí? Napríklad i v Jazykovednom ústave. K tomu otvorene a odvážne chcem povedať: Obávam sa, že súčasná stvrdačená a sčechogermánštená slovenčina sa už nedá zachrániť!


Žijeme v prazvláštnych reáliách: Dnešní dedinčania až s honorom hovoria len - áno, áno, naše učiteľky v škole sa pýtajú česky: že, že?

Či len interesantné: ked náš východniar a žiak v škole - niekedy takí mäkkofónni sa chcú vyznamenať "správnou slovenčinou" okamžite začnú hovoriť ako sa len dá tvrdo a so všetkými kazmi! Čou vinou?

Ponemčíme čo sa "nechá"

I kdeže je už niekdajšie - hej, hejže, pravdaže a hovorí sa "proste" - miesto prosto, slovom, jednoducho.

A len "strašne", "super", "fajn" - miesto nesmierne, nevýslovne, a vražda sa "šetrí" a len po nemecky - "kvôli" (zuliebe) - ešte aj "kvôli smradu nedalo sa vydržať" - kdeže je to naše príčinné "pre"?!

Dnes sa chodí kvôli nákupu, kvôli práci - nie na nákup, za prácou a sa len sranduje, nie figľuje - vraj to bol srandovný človek nie figľovný.

Na dedine sa povedalo "To ňe figľe, bo chlopec bi bul spad do studňi.

Naša záľuba v ponemčovaní je preveľká: "došlo" a "došlo k niečomu" - nie že sa stalo, oznamuje sa - vlak pripravený "k odchodu", program "ku Dňu matiek", slávnosť "k sviatku" Panny Márie - nie na deň, na sviatok.

Čítame návod "k obsluhe" ,pozývame "k obedu" ,hlásateľka vyzýva "k počúvaniu", "k podpore", dar sa dáva "k narodeninám", nie na narodeniny. Hovorí sa "nakoľko" (insofern) namiesto keďže, preto.

"Ďaleko viac"(weitmehr) miesto - oveľa viac, "akonáhle"(sobald) miesto - len čo.

"Pre dnešok" (fur heute) namiesto - na dnešok, tak pekný (so schoner), miesto - taký pekný, škola "prevádza" zber papiera, učiteľka "vyzve k prednesu" (vorfuhren)..

Lass dich nicht!

Tak teda - už nie podľa našich dedinských materí, ale po čechogermánsky.

Súčasná skaza slovenčiny aj so spomínaným pritvrdzovaním s "požehnaním" Jazykovedného ústavu priam bláznivo vyvrcholila nemeckým lassen- nechať, takže dnes "po slovensky" sa mlieko necháva prevariť, domy sa nechávajú postaviť, zbúrať, Slovák sa už len necháva presvedčiť, inšpirovať, nenecháva sa oklamať, a veta - krásota z novín: Nenechajte, aby vás obrali o zisk! Nenechajte sa vyprovokovať! Lass dich nicht!

Jednooký medzi slepými

Rozhlasová Slovenčina na slovíčko, ktorá nás má naučiť slovenčine raz "poradila: Správne sa má povedať - Nenechajte si po nose brnkať!!!

Redaktorkám tejto "správnej" slovenčiny "nevadí" ani spojenie hrať "na husle, na klavír" podľa čoho by sme mali hovoriť aj - nosím sa na kôň, vozím na voz, pri prepiatom cite dovoľujú expresívnu nehoráznosť - "strašne krásne, strašne milo, zrejme nepoznajú naše ľudové - nesmierne, prenesmierne, nevýslovne!

Redaktorky kritizujú tvar "budeme sa sústrediť", ale hovoria - "budeme počuť" (werden hohren) nie - počujeme, ako aj počkáme, pohneme, povieme a podobne.

V slove Tále kážu vyslovovať mäkko, no slová chvíle, pole, v škole - vyslovujú tvrdo ako betón! V tejto relácii sa už žiadne zvieratko nekotí, neliahne, neprasí, netelí, nežrebí, nevychodí z vajec, len sa rodí: jak ľudské mláďa!

Táto slovenčinová poradňa sa obyčajne zaoberá až smiešnymi smietkami, ale brvno v oku nevidí a ak aj čosi vážne odsúdi, takmer vždy, keď kaz je už nevykoreniteľný!

Je slovo "vážne" príslovka, či prídavné meno? Je to dielo nepísania mäkčeňov!

Ale to poradňa nekritizuje..rovnako ako zmätok v písaní a nepísaní čiarky pred spojkami ani, či, aj, alebo.

V našich televíziách mládežnícke a detské relácie jazykovo sú také šlendriánske, že to zarazí i nezainteresovaného človeka!

A tu naraz - na suťaži o najobľúbenejšieho učiteľa - Zlatého Ámosa - s hrôzou zistíme, že taká "slovenčina" pochodí z našich škôl!

V tých súťažných produkciách učiteliek, učiteľov, nebolo ani stopy po dedovizni, úcte k slovenčine, vynikalo len samé strašne, super, fajn, proste, sranda i bordel a len western, popmuzik, scénická choreografia, break dance, hiphop

...a okrem toho - iba jediná učiteľka (bola z Oravy) hovorila mäkko!

Ako už bola zmienka - podľa nášho Jazykovedného ústavu sa má vyslovovať tvrdo, no keď napr. s tvrdým le vyslovím slovo boleli, potom musím i koncové li vysloviť tvrdo a kde, preboha, sa to tvrdačenie v slovenčine zastaví?

Mysly na svoje zdravie! Na Záhorí zamrzlo dieťa na poly. Na to treba silné volové (či vôľové?) vlastnosti! Skočil mi uhol do oka. Letoval v lese (pájkoval). Ulavilo sa mu na duši, už mu je lahšie. Zistil som - náš žiak o spolužiakovi už nepovie, že sa zľe učí, ale tvrdo zle, ale to potom značí, že sa učí niečo nemravné!

Azda bezprecedens na zemeguli: Slovenská učiteľka žiakovi z diktátu dala pätorku, lebo napísal balyk s lystami a lypový kvet s tvrdým y a - ona ho tak tvrdo naučila hovoriť!!!

Nakoniec dve provokatívne a závažné poznámky čiastočne odchodné od slovenčiny:

Dnes sa v školstve s obrovským nasadením vyučujú cudzie jazyky, tu pomyslenie: nemohol by sa pre ne uvoľniť priestor zrušením pravopisných výnimkovostí, nepravidelností, napr. dlžňových - Ján, Jana, ale dážď, dažďa, rodák, ale synak - tiež vrátením sa k Štúrovmu j miesto vymyslených dvojhlások, ba i zrušením ypsilonu?

 

Veď - na našom slovenskom Juhu aj ťažký pravopis mocno odrodzuje...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?