Klenotnica šarišského hanlivého výrazoslovia (4)
Naš dzeda - to už bars gengľive, z nuch ľeca, už aňi lišku v ruke ňeutrimaju, ňima jich chto obradzic, bo jich dzifka ešči vekši gengľivec, noški ma jak kvitečki-terpitečki, ňevladna je. Dzedo - to taka kuľaga, cedzilo, niž un śe na vuz vycedzi, z voza sterľinga, ta frišni chlop pul poľa obľita! Chto by bul povedzel, že taki bistri, derski chlop tag očampaveje, choroba, staroba doľehla na ňeho, čampa načisto. Boľi ho jedna noha - ta mu hvarim - śedz doma! Aľe un všadzi za mnu škinta, škintoš jeden! I za vozom škintal..kikut kilavy, čaptavy. Vonehdi za ňim dzeci kričeľi - popatrejce jaky dźad idze!