Do očoch lasička a vimši uč!

Autor: Ján Lazorík | 26.11.2007 o 20:40 | Karma článku: 6,95 | Prečítané:  1721x

"Pitam ce kraśne, prestaň me uš teľo sujecic, tlojic, poza ucha mi s piskom tirčec, dźaňdzoric, bo mi hlavu do nevitrimaňa oturčiš! Zaklal bi ce!" Číta sa to ťažko? Áno ťažko. Slovenské oko potrebuje vidieť v slove ryba tvrdé "y" rovnako, ako Afričan nezačne deň bez toho, aby si do nosnej dierky nestrčil poriadny kus dreva..

---

Chcem poďakovať všetkým múdrym ľuďom s prirodzeným vnímaním života, ktorí tieto moje riadky čítajú.

Jedna z odoziev na môj nedávny článok o ypsilóne v slovenčine znela: Prečo naše deti chceme uchraňovať pred všetkým, čo vyžaduje trochu rozmýšľania, prečo naopak - nie sme hrdí na to, že to ovládame /teda - ten ypsilón/?

Nuž - je jedna klasická latinská otázka: Prečo sa ľudia až tak (strašne) mýlia - terrible errant..?

Nezazlievajme, ak si niekto nechce cez hlavu pravé ucho škrabať ľavou rukou. Priam ukrutné je byť hrdý na zbytočnosť, či nezmysel, na brzdu v živote!

Cvičiť rozmýšľanie na nelogickosti? A že je to len lenivosť, keď sa niekomu ťaží naučiť sa tých pár vybraných slov?

Mala by však zaznieť i otázka - načo je súčasný stav dobrý?

Jeden čitateľ v diskusii spomenul, aké komplikovanosti sú v angličtine /po pravde - v nej je to o niečom celkom inom/ takže - podľa tohto úsudku by sme si mali uctiť práve onú zložitosť, ťažkopádnosť, pretože sme jej svedkom už 150 rokov a nie žalovať, koľko škôd na vzdelaní tohto národa načinil vraj dedovizný ypsilón.

Ďalší obhajca ypsilónu opisoval, akým veľkým vedcom bol jeho kodifikátor Martin Hattala, profesor na Karlovej univerzite, ktorý vedecky ustanovil ako písať, ale nie ako jeho dedinská mať hovorila - teda složiť, snosiť, srútiť, s neba, so stola.. Až do 1953 u nás ženy a deti dokonca „spievaly"!

Podľa jeho "vedy" a s požehnaním nášho Jazykovedného ústavu sa dosiaľ naši žiaci učia „logicky" písať jedno zvukomalebné slovo s mäkkým i a druhé, také isté, už s tvrdým - sipieť-syčať, kvičať-ryčať, výskať-hvízdať, híkať-kýchať a podobne.

Najmä písanie mäkkého a tvrdého y po l je dočista zmätkové!

Onen Hattala bol veľkým vedcom, ale azda taký Eugen Pauliny bol menším?

Ten ako jazykovedec povedal: Ypsilón ako veľká nepravidelnosť sa ľahko naučiť písať nedá a pravopis nemá byť iba pre vyvolených.

Je hádam i výslovne nemorálne povedať - keď som sa to ja naučil, nech sa to naučí aj druhý!

Ja pre ypsilón osobne trpím, totiž - moje národopisné knižky (ale moje?.. veď ja nepíšem o sebe) sa veľmi ťažko čítajú, lebo ľudia napr. v slove ryba potrebujú vidieť ypsilón rovnako, ako Afričan potrebuje cítiť v nose zavesené korálky a kostičky. A v inom kmeni zas ženy krky umelo natiahnuté zlatými kruhmi - a my híkame a pýtame sa - ako s tým vedia žiť?

Teda - tu nejde o to, či je niekto lenivý, ale či onen ypsilón treba, alebo netreba.

Zaň sa v diskusii náruživo (ale len náruživo) postavil priaznivec jazykovedca Kačalu (a mozno o tom ani nevie) - ďalší z pisateľov.

Jemu ako odpoveď v prvom rade: v cudzích názvoch, slovách sa ypsilón nemá meniť (hoc Chorváti píšu aj fiziku s mäkkým i)

Na rozlíšenie významu argumentovať potrebou písania - výra a víra, rite a rytia, zívania a vzývania, krišťálu a kryštálu, byliny a obilia, krytia a krídla a pod. je úplne naivné, keď si pomyslíme, že napr. Anglosasi - a nielen oni, neodlišujú ani mužské priezviská od ženských,

Nemci vyhrávali bleskové vojny s jazykom, v ktorom je najviac slov s viac odchodnými významami, napr. nedávno som čítal názov nemeckého článku Der Schweif. A keď som ten článok neprečítal, z nadpisu som sa nedozvedel, že článok je o chvoste, lebo Schweif značí aj družinu, ale aj sprievod a má ešte aj iný význam a - bez grafického ypsilónového odlíšenia.

Je pravda - podľa hattalovského pravopisu hneď vieme, že v Stendhalov román Červený a čierny je niečo iné, ako keď idú kominári z krčmy červení a čierni, ale - za cenu, že logika neprirodzene zaškrípe...

Po štúrovsky by sme napísali - čjerních, s dlhým í a koľko výnimkovostí by takto dopadlo!

Najväčším farizejstvom presvedčených obhajcov ypsilónu (nie tých, ktorí si naň iba privykli) je strašenie, koľké milióny by jeho odstránenie stálo a v skutočnosti - nič! Pravdaže, museli by sa vydať nové gramatiky. Firemné tabule a podobné nápisy by jednoducho dožili a veru - nie jeden rok sa o ypsilóne diskutovalo - koľko ráz už mohli dožiť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?