Úskalia slovenčiny, alebo – prečo Slováci po slovensky nevedia

Autor: Ján Lazorík | 6.12.2007 o 17:50 | Karma článku: 13,84 | Prečítané:  5480x

V roku 1939 som bol študentom Učiteľského ústavu v Prešove, slovenčinu na ňom učil veľký slovenčinár prof. Vlado Uhlár. Ten zavše nám – šarišskim chlopcom – kázal na papier napísať úskalia, aké sme pociťovali v súvislosti so spisovnou slovenčinou, pretože naša východniarčina je jednoduchá, nemá dĺžne, opakovací vid, prehlasuje len „kuň“ na „koňa“ v genitíve, má vždy o dva-tri pády menej a 2. a 6. pád v množnom čísle sa vždy končí na „och“.

Dlhé hlásky v slovenčine - luxus krásy, ktorý by nás nemusel toľko stáť, keby nie opäť slovenskí jazykovedci.

Zvyknú sa pohoršiť, ak sa im do rúk dostane výčitka, ale tu im treba hneď oponovať: Čo sa durdíte, veď keď vy robíte slovenský pravopis prirodzenejším, vlastne ho zbavujete pôvodného schématického vedátorstva!

Je slovenčina s dlhými hláskami krásna? Nepochybne je. Lenže - každá krása niečo stojí. V slovenčine sa máme čo učiť potrebnému, nieto ešte samoúčelnostiam.

Uvážme - viac ako tretina Slovákov vo svojich rodných krajoch v dlhých hláskach nerástla! Vyžívať sa vo výnimkovostiach slovenčiny je trestuhodné.

Takým východniarom - ale výnimkovosť nie je ľahko pochopiteľná ani iným Slovákom - sa treba učiť, že napr. vylúčiť je s dlhým ú, ale z neho nie je vylúčok, vylúčnosť, ale výlučok a výlučnosť. A že sloveso v opakovacom vide ma strednicu krátku - vylučovať, lenže v slove vylúhovať je už výnimka (prirodzená, musí sa rešpektovať). I v slove lúčiť, i často sa lúčievať a podobne.

No ide tu i o inšie - o zmätkové, doslova samoúčelné nuansy dĺženia bez analógie, len akoby na trápenie Slováka, nehovoriac už o cudzincoch.

Ako som spomínal - v roku 1939 som bol študentom Učiteľského ústavu v Prešove.

Taký jeden už 68-ročný papier s úskaliami spisovnej slovenčiny, ktorý som vtedy napísal „trimem" v rukách a zacitujem vám z neho. Ťažkosti s písaním mäkkého a tvrdého i/y vynechávam, o tom som už písal .

Na samom vrchu mám vetu:

„Pre pregramatizovanosť vyučovania slovenčiny sa vlastne ani slovenčinu poriadne nedá učiť."

„Nám šarišanom veľké problémy robia dĺžky v rytmickom zákone, ťažko ich vieme pochopiť, bo my vôbec necítime kvantitu dvojhlások a tvary slov v 2. páde - zlo - ziel, mäso - mias, dobro - dobier, more - morí, kúpele - kúpelí, či kúpeľov a či kúpeliach sa nám zdajú nenaučiteľné!"

„Nevieme pochopiť - ak správne hovoríme mäkko preháňať sa, dopĺňať, prečo potom tvrdé prehánky, doplnok. V prípade slova hrboľ sa mäkký hrboľ nezmení na hrbolatý, ale prehánky na preháňať áno. Je podiel, ale sloveso z neho odvodené sa nezmení na podielat sa, ale podieľať sa. A opäť naopak - v slove ďalej povieme ľ mäkko, ale tvar ďalší má už tvrdé l. Ako sa máme takýto chaos naučiť? A ako tomu naučiť ľudí?"

„Smerodajný, či smerodatný? Potvrďovať, či potvrdzovať, domievať sa, či domnievať, obťažný či obtiažny, krivanský či kriviansky, odnekiaľ, či odniekiaľ, vmestiť či zmestiť, namäko, či namäkko, gazdinná či gazdiná a či gazdina?

Merací či meriaci. A či na konci má byť dlhá, či krátka hláska, keď prechádza dvojhláska - v slovách pietny, ale miniatúrny, s niečim. Má sa povedať liahniarsky, či liahniarský, tlčiem, či tĺčem - ako režem?"

„Hniecť, či hniesť, stlstol či stlsol, dojdem, či dôjdem. Stojaceho chlapca, či stojacieho? Veď máme opytovacieho. Hovoriť divadelné role, podiele, fáze, kanále, ak podľa pravidiel je pedále, káble, sandále."

Z môjho 68-ročného papiera ponúkam i ďalšie rozporuplné zápisky: Keď je fonéma, nemá byť i diléma? Ak emblém, tak i totém, má sa písať stranník, ak je denník, týždenník?

Kedy povedať zberať a kedy zbierať? Kedy stál, stálo a kedy stal, stalo?

Hovoriť škodce, dravce, žravce, hlodavce, ako ukazovatele, činitele?

Zaviedlo sa psy s ypsilonom, ale každý povie, že chová psov, nie psy a je to dôsledok dnešnej meštiackej slovenčiny! Inak - odlišovať psy od psov s mäkkým i je zbytočné (či „zbytočňe").

Ak je správne tŕňový s dlhým ŕ, pagáč, kartáč s dlhým á, podľa toho bežný človek napíše aj tŕnka, aj tŕpny, aj tŕpky s dlhým ŕ. Aj pavláč, nakladáč, Slováč s dlhým á.

Ak vidí dĺžeň v Stakčíne, Trenčíne, potom zaváha, či napísať dĺžeň aj pri slove zločín, ovčín i čin. Logicky s dĺžkou napíše aj ypsilón, lebo dlhé je trón, patrón, kupón.

Keď je dlhá civilizácia, potom i integrácia, demokrácia, keď v senzáciách, tak i v Košiciách, keď je dlhá lavína, tak i novína, keď stíhať, tak aj stíhnuť, keď páni, tak aj megalománi, keď motúz, tak aj halúz, keď je dlhé s naším, tak logicky napíše aj naším, naších, ba aj ím, ích, aj mojí, tvojí, naší, aj mojú, tvojú.

Zjednotenie by tu bolo jednoduché, nesmel by ho však robiť náš Jazykovedný ústav, ktorý vymyslel diverzitu - dym, ale už taký istý múr - množné múry, mráz - mrazy, synak je krátky, ale taký istý rodák už nie.

Dážď s dlhým á, ale dažďa už s krátkym a - hoc rovnaký Ján, má v druhom páde logicky dlhé Jána.

Je kolízny, televízny, ale odrazu už dedovizný, dlhočizný s krátkym stredovým i! Prečo? Archívny, aktívny, ale študijný už s krátkym i.

Skokan - skokanský, ale velikán - velikánsky. Priblížiť, ale približný, približne, náležito, ale naliehavo, folklórny, ale folklorista - no podľa toho by mal byť i kontrólny.

Ak agronómia, tak i filozófia, ak interiér, potom i oficiér, keď kardinál, prečo je koral bez dĺžňa?

Mimochodom - so slovom „žiadúci" si ani naši súčasní jazykovedci nevedia rady, najnovšie sa má vraj písať s krátkym u.

Slovenčina, aj bez onej pravopisnej svastiky je ťažká a tvarovo rozkolísaná.

Náš pravopis ovládajú najlepšie ľudia sčítaní, lebo tí ho majú napozeraný. Bežný človek však hľadá logiku, oporný bod a logika veru slovenčine chýba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?