Rospravjaňa - Jag som služil za peršej śvetovej vojny

Autor: Ján Lazorík | 18.12.2007 o 18:20 | Karma článku: 11,18 | Prečítané:  6112x

Služil som u saperoch, pijoňiroch, untergraberoch – potkopovačoch, tak fšeľijak nas volaľi, co zme f peršej frontovej ľiňiji grubirovaľi dluhe tuneli popod dekungi, šteľungi ňepraceľa - Moskaľa, žebi potom našo infanterisci-angrifere mohľi pres taki tunel prejsc a z hintergrundu na Moskaľa iberašungangrif zrobic.

Ľemže - to bula strašna trapeza taki tunel kopac, dumhajt-gluposc, jag i dachtore oficire hvareľi. Moskaľe take potkopovaňe fše začuľi a jag zme śe viburovaľi naverch, ta tajag gazda z motiku na kreta, Ruśi nas uš šumňe čekaľi.

"Mňe Ruśi zajaľi s krampačom v ruke", Ras śe stalo, že bataľijonkomandant jednemu frajterovi starhal i z viluškami šterňe, bo nakomandoval tunel kopac nazad do vlastnich zakopoch!"

Mal som bars veľke śčesce, bo i ja f tim aptajľungu kopal, aľe mňe ňeraportovaľi. Akurat som prišol s feldvachi a našol som teho frajtera už viśec na štrafslupku z rukami za cherbetom.

"Dekungi to bul ďabelski vimiśeľ - fšeľijak do cikcaka vedľi, čudo drukoch, fašini, kośini na bezecovaňe źemi śe schasnovalo.

Buľi granatzicherungi - hliboke vichodi, že ked jeden zasipalo, skerz druhi śe dalo laufovac. Običajňe fše mi Austrijci otviral'i fojer, mi robiľi angrifi, forvercšturmi, Ruśi fertajdigovaľi.

Jeden čas ja jak kapraľ som chodzil na štapštele pre vojakoch fasovac žold, peňeźi som potom vojakom taľoval, ras som bul i traktirom, minaš som taľoval.

Ta minaž jag minaž, veľke fajnoty sme ňedostavaľi, bo zme buľi obyčajne chlopci z dzedziny, ta aňi mesa nam bars ňedavaľi, žeby nam od paňskeho jedzeňa papuľe ňeodľeceľi...

Peňeži ňefše mi štimovaľi, ta som śe dal cutajľovac ku saperskemu aptajľungu, a f tim aptajľungu, jak som spominal, śe mi i vojna skončila, skončil som jak kriksgefangen, ulapeňec, to ftedi austrijackich plenoch nas bulo na tiśice...

Rozprávanie Andreja Mizeráka. (1899-1979, Lúčka-Potoky) slúžiaceho pod nemeckým komandom za prvej svetovej vojny.

Z mojej knihy "Žic znamena rečovac" - Autentické nárečové dikcie so slovami nemeckého pôvodu


Dekungi - zákopové postavenia, takzvané "laufgrami" na ruskom fronte.

---

 

Ako som prežil prvú svetovú vojnu

Cez vojnu som slúžil u podkopávačov - ako nás vtedy všelijako volali. V prvej frontovej línii sme kopali dlhé tunely popod nepriateľské - Rusácke stanovištia a zákopy, aby sa naši pešiaci, útočníci mohli tunelom dostať na ich územie a prekvapiť ich útokom zozadu.

Kopanie zákopov však bolo veľké trápenie. Aj podľa niektorých oficierov to bola hlúposť.

Rusáci to podkopávanie väčšinou začuli a kým sme sa prekopávali na povrch, už nás čakali ako gazda s motykou, keď čaká na krtov.

I mňa Rusi zajali s krompáčom v ruke. Raz sa stalo, že veliteľ bataliónu strhol jednému slobodníkovi všetky výložky i hviezdy, lebo nám nakázal kopať tunel naspäť do vlastných zákopov!

Mal som vtedy šťastie, lebo mňa si na výsluch nezavolal. Prichádzal som práve z poľnej stráže, keď som vinníka uvidel visieť na šibenici s rukami za chrbtom..

Zákopy - to bol diablov výmysel - viedli krížom-krážom, spotrebovalo sa na ne množstvo dreva, fošní, brezového prútia a liesok, ktorými sa spevňovala zemina.

Mali sme v nich zaisťovacie priekopy proti granátom - hlboké východy, ak náhodou jeden zasypalo, cez druhý sa dalo zutekať. My rakúsko-uhorskí vojaci sme obyčajne začali paľbu z kanónov i útoky na bodáky, Rusi sa bránili. Nejaký čas som ako desiatnik chodil na štábne stanovisko fasovať pre vojakov žold. Peniaze som im potom rozdeľoval, raz som bol i zásobovačom, roznášal a rozdeľoval som proviant.

Proviant to bol ako proviant, boli sme sedliaci z dediny, panské jedlo, ani mäso sme nedostali, aby sme si nebodaj nezvykli.

Keď som peniaze rozdeľoval, nie vždy mi sedeli počty a tak som sa dal radšej preveliť ku kopáčskemu oddielu, v ktorom ma zastihol aj koniec vojny. Skončil som ako jeden z tisícov ruských zajatcov.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?